Hrnčiarske a majolikové strediská na Slovensku I.díl

Kým hrnčiarske výrobky slúžili predovšetkým ľudovým vrstvám, drahšia produkcia (zo vzácnějších materiálov) bola zas vyhradená zámožnejším kruhom (tie ich využívali na rôzne rodinné a společenské udalosti). Týkalo sa to predovšetkým fajansy, známej i pod názvom majolika. Ide o bielo glazovanú ušľachtilú keramiku, na ktorú sa zvykli maľovať typické ornamenty – figurálne, zvieracie alebo rastlinné motívy. Jej výrobcov volali džbankármi. Remeselnú výrobu džbankárskeho riadu zaviedli v 17. storočí na západnom Slovensku novokrstenci – tzv. habáni, ktorí sa na toto územie uchýlili pred náboženským prenasledovaním. Dovtedy keramickú výrobu zabezpečovali výhradne hrnčiari. Slovenskí džbankári prevzali – od habánov vyspelú technológiu, tvary nádob, ako aj výzdobné motívy. Tento, pôvodne „panský tovar“ postupne prenikol i do ľudového prostredia a stal sa súčasťou zariadenia bežných domácností. Najznámejšie džbankárske strediská boli v Dobrej Vode, Boleráze, Stupave, Sobotišti a Košolnej. Koncom19. a začiatkom 20. storočiaale väčšina dielní zanikla. Džbankársku tradíciu v 20. storočí rozvíjala predovšetkým dielňav Modre. Keramiku produkuje až do súčasnosti – jej sortiment tvoria džbány, taniere, misy, čepáky, čutory a figurálne plastiky, pričom výrobky majú z väčšej časti dekoratívnu funkciu.